Aká modlitba taká dokonalosť, aká modlitba - taký aj celý deň. V duchovnom živote sa budeme zbytočne snažiť napredovať iným spôsobom, inou cestou či uskutočňovaním iných metód. Na obrátenie duše je nevyhnutne dôležitá modlitba. Nie je bez nej možné vytrvať v povolaní.

Treba, aby sme žili s vedomím, že Pán Ježiš sa na nás stále pozerá. Stačí jeden pohľad duše na neho,jedno slovo, blesková myšlienka - a už je to modlitba.

Treba sa vždy modliť. Neprosiť znamená nič nemať.

Pred modlitbou treba odísť od seba samého aj od všetkého, čo je stvorené, a hľadať pokoj.

Modlitba nespočíva na pocitoch a na slzách, ale na pevnej vôli pri plnení Božej vôle.

V myšlienkach o Bohu a budúcich veciach som našiel pokoj a šťastie, ktoré som márne hľadal celý život.

Každodenná práca, ktorou realizujeme svoje povolanie, môže mať hodnotu modlitby, čnosti a príkladu zároveň, ak pracujeme kvôli tomu, že Pán Boh chce, aby sme zarábali na chlieb, ktorý nám on dáva

Zachovaj si srdce len pre Boha, alebo sa vzdaj nádeje na dosiahnutie cieľa. Premeneniu duše na Boha bráni aj len jediná dobrovoľná nedokonalosť

Kvôli zjednoteniu sa s Bohom treba všetko obetovať.

Je možné, že naša spása závisí od malej veci. Môžeme riskovať?

Nech nás Najsvätejšie Srdce Pána Ježiša obdarí ohňom svätej lásky. Prijímame námahu, ťažkosti a utrpenia a sme pripravení aj na kríž, aby sme oslávili Najsvätejšie Srdce nášho Pána.

Keď Pán Ježiš vraví A, chce povedať aj B, C,... a pokračovať až do konca abecedy. A čo na konci? Na konci je svätá láska a zjednotenie s Bohom, ktorý dáva celého seba a všetko, čo je jeho a duša robí to isté.

Nech je Panna Mária mojou ochrankyňou v ťažkostiach. Chcem ju uctievať celý život a celú večnosť.

Čenstochovská Panna Mária je vaša zakladateľka. Pamätajte na to. Celý život ma sprevádzala.(Slova Brata Alberat bratom albertínom a sestrám albertínkam pred smrťou.)

Neznepokojujme sa, veď máme dobrého Pána, ktorý má všetko v rukách, a pamätá aj na najmenšie detaily

Prílišná ustarostenosť o to, čo bude, nie je na mieste. Lepšie je pomodliť sa jeden Zdravas na daný úmysel.

Všetky záležitosti odovzdávajme Božej prozreteľnosti – Pán Boh ich má premyslené do detailov.

Netreba si robiť starosti, ale všetko zveriť Pánu Bohu.

Ten, kto slúži Pánu Bohu, má byť vždy veselý a pokojný, lebo vie, že Pán sa o neho stará.

Treba prijímať všetko tak, ako sa deje a chcieť to ako Božiu vôľu. To je cesta ku spáse.

Pán Boh nechce, aby sme kvôli čomukoľvek strácali pokoj, dokonca ani kvôli osobnej dokonalosti. Veď keď chceš niečo dobré, ale nemôžeš to uskutočniť, Boh už tú túžbu odmeňuje ako skutok.

Všetko - malé aj veľké - treba zveriť Božej prozreteľnosti s úplnou dôverou a istotou.

Robiť si starosti je nedokonalosť a pokúšanie na hriech. Treba sa len modliť a dúfať, že Pán Boh všetko zariadi takým spôsobom, ktorý pozná len on. Vo svojej prozreteľnosti má všetko premyslené do detailov.

Musíme ísť vždy dopredu, aj keď zažijeme trpké sklamanie a vzbúri sa pred nami more, veď Pán Boh sa o nás stará. Ak od nás niečo chce, necúvajme, ale buďme pripravení na všetko.

Pán Ježiš dokáže všetko zmeniť na dobro. My mu to máme len odovzdať. Nič sa nedeje bez Božej vôle.

Boh sa zjavuje tak v drobnej tráve, ako aj v mohutnosti vesmíru.

Máme dobrého Pána, ktorý má v všetko v rukách, aj najmenšie detaily.

Božia vôľa nadovšetko a len ona.

Nemať výnimočné dary a charizmy je dobré, lebo nás to chráni pred pýchou.

Ak nepremáhame sami seba, čo je rast v duchovnom živote, krpatieme.

Dobrý je ten, kto chce byť dobrý.

Kráľ si želá duchovnú námahu a obetu. Čo som dal? Ako bojujem, obetujem sa a pracujem ?

Duchovný rast nech je pre mňa jedinou záležitosťou.

Dokonalosť čnosti je sám Boh. Chcieť evanjeliovú dokonalosť, znamená chcieť Krista, teda milovať ho celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. Uskutočňujeme to, keď sme verní tej láske.

Ak sa znechucuješ, znamená to, že nedôveruješ Pánovi a to ho bolí.

Nikdy sa netreba znechucovať - po búrke prichádza pokoj a po zime svieža jar.

Chcieť evanjeliovú dokonalosť, znamená chcieť Krista, teda milovať ho celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. Uskutočňujeme to, keď sme verní tej láske.

Víťaziť v ušľachtilom duchovnom zápase, znamená podmaňovať si kráľovstvá a tróny pre seba i druhých na celú večnosť. S Božou milosťou máme oslobodzovať myseľ od nízkych inštinktov, a keď je už voľná, treba ju podriadiť láske, teda Bohu. Najvznešenejšia úloha jednotlivých ľudí aj celých národov je budovať nebeské kráľovstvo v nás samých. Potom všetko iné dostaneme na dôvažok.

Cirkev tvoria svätí ľudia, skutky a zásady, ktoré nasledujú po sebe jedna po druhej, bez prestania. Ona zjednocuje množstvo ľudí, ktorí žili a žijú na svete, niektorí sú v nebi, iní v očistci a iní na zemi. Všetci sú zjednotení v jednom duchu a navzájom si pomáhajú a komunikujú. Taká je Katolícka cirkev, sväté telo, hoci má tiež mnoho chorých a mŕtvych údov.

Nech ma posilní päť Kristových rán. Obetujem svoje telo i dušu svätému Božiemu Majestátu, aby mnou robil, čo bude chcieť. Amen

Vari môžem niečo odoprieť Pánu Ježišovi, ktorý kvôli mne trpel a bol ukrižovaný? Mohol by som odoprieť utrpenie pre neho a pre jeho kríž, ak by som ho podľa jeho vôle a z jeho milosti mal a mohol znášať? A či by som chcel trpieť ak by to slúžilo na Božiu slávu? Na túto aj na všetky iné otázky odpovedám: „Buď vôľa tvoja”. Som vďačný Pánovi Ježišovi za to, že za mňa trpel a bol ukrižovaný. Ako by som mu mohol odoprieť niečo, o čom naisto viem, že si to želá? Som mu vďačný za jeho telo a krv, ktoré prijímam. Ako by som mohol niečo odoprieť eucharistickému Kristovi ?

Kríž je tajomstvo, vyžaduje si vieru. Kríž je svetlom, ktoré osvecuje myseľ. Šťastný je ten, kto mu dal srdce a dostal milosť milovať.

Za všetko, dokonca aj za najťažšie trápenia, treba ďakovať.

Boli sme vykúpení krvou – môžeme byť spasení bez utrpenia ?

Bohu treba ďakovať za chorobu aj za smrť, keď ich dopúšťa.

Keď Pán Ježiš dáva čo len najmenší kríž, treba ho prijať a poďakovať, lebo to robí z lásky k duši.

Je pravda, že duša trpí, ale to preto, že je a má byť ukrižovaná na zemi, ako bol aj jej Milovaný kvôli nej.

Najúčinnejší spôsob, ako môžeme chváliť Boha, je trpieť kvôli nemu.

Nevesta ukrižovaného Pána Ježiša musí trpieť na tele aj na duši. Musí Milovanému pomáhať pri nesení kríža – to je zákon lásky.

Treba byť dobrým ako chlieb. Máme byť ako chlieb, ktorý je pre všetkých na stole a z ktorého si môže každý odkrojiť kúsok pre seba a najesť sa, ak je hladný.

Pozerám na Ježiša v Eucharistii: mohla jeho láska vymyslieť ešte niečo krajšie? Keďže on je Chlebom, aj my buďme chlebom. Ten, kto nie je ako Kristus, je lakomý. Dávajme samých seba.

Peniaz daný bez lásky je drsný, darované jedlo nechutné a aj najlepšia opatera nemilá.

Čím je niekto opustenejší, s tým väčšou láskou mu treba slúžiť, lebo v tom chudákovi zachraňujeme uboleného Pána Ježiša.

Keď ťa zavolajú k chudobnému, choď hneď, aj keby si bol vo vytržení, veď odídeš od Krista kvôli Kristovi.

Bezohľadným správaním k chudobným môžeme uraziť Pána Ježiša.

Nie je možné, aby Božia milosť bola v srdci spolu s ľahostajnosťou na biedu blížnych a na potreby Cirkvi i ľudu.